VOJTAS, Jozef (1906 – 1977) Spišský historik, katolícky kňaz, syn hájnika z Bielovodskej doliny na javorinskom panstve kniežaťa Kristiána Krafta von Hohenlohe. Jozef vychodil ľudovú školu v Jurgove. Ďalšie štúdiá absolvoval v Podolínci, Košiciach a v Levoči. Potom sa zapísal na Lekársku fakultu v Bratislave. Pretože jeho rodisko sa 28. 7. 1920 dostalo do Poľska (vinou zahraničnej politiky ČSR) a on na vysokoškolské štúdiá potreboval osvedčenie o štátnom občianstve ČSR, prijala ho za občana Javorina. Hoci nastúpil na LF, ešte v 1. semestri prestúpil na teológiu na Spišskú Kapitulu, kde bol vysvätený za kňaza (1930). Primičnú omšu celebroval v Jurgove, potom nastúpil ako kaplán v Hrabušiciach, administrátor a farár vo Veľkej Frankovej. V decembri 1940 bol vymenovaný za cirkevného školdozorcu a dekana dekanátu ku Slovensku opäť pripojených severospišských obcí. Ako veľkofrankovský farár nepracoval len na poli duchovného , ale i sociálneho pozdvihnutia životnej úrovne vo svojej farnosti i dekanáte. Malá vodná elektráreň v tejto obci je jeho zásluhou. Po roku 1945 sa staral o svojich rodákov, utečencov zo severného Spiša a Oravy, intervenoval spolu s biskupom Vojtaššákom u poľských cirkevných orgánov za vrátenie slovenských území a farností ku Spišskému biskupstvu. V roku 1951 bol spolu s biskupom Vojtaššákom internovaný a zakrátko odsúdený. Hrdinské svedectvo jednoty kňazov a veriacich so svojím biskupom sa v Spišskej diecéze prejavilo najmä v rokoch nespravodlivého väznenia biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý po vykonštruovanom procese musel zvyšok života stráviť vo väzniciach a vyhnanstve. Podobný osud stihol aj jeho pomocného biskupa Štefana Barnáša(rodáka z neďalekej Slovenskej Vsi) a ďalších. Medzi nimi boli: Štefan Baláž (bol tiež kaplánom v Sp.Belej), Peter Edmund Bárdoš, Viktor Trstenský, Štefan Šmálik, Ladislav Hanus, Štefan Kubičár, Jozef Tomanóczy, Adolf Vagner, Jozef Vojtas a ďalší. Okrem biskupov a kňazov okúsili krutosť väzení a vyhnanstva aj rehoľníci, rehoľnice medzi nimi bl. sestra Zdenka a mnohí laici. Prepustili ho na prezidentskú amnestiu v roku 1960. V roku 1969 bol rehabilitovaný a Biskupský úrad ho vymenoval za administrátora v Spišskej Belej. Pokračoval v činorodej práci, ako spišský historik, ale napr. i reštaurovaním kostolov (v Spišskej Belej a Tatranskej Kotline ). Pracoval naďalej aj pre svojich rodákov v Poľsku. Zomrel v kežmarskej nemocnici, pochovaný je v Spišskej Belej.
Viac tu: http://www.geomera.sk/nasi-rodaci/jozef-vojtas-knaz/